autor: Mária Pátková
"Písanie nie je pre každého. Nie je vôbec pre tých, ktorí písať chcú. Písaniu sú predurčení tí, ktorých túžba tvoriť prerástla do potreby a nedokážu viac bez nej žiť."
... tak, ako sa obecne verí, že upíri nevedia žiť bez krvi a vlkolaci bez boja. Toto sú takmer základné stavebné kamene každej vampírsko-vlkolačej fantasy a až na zopár výnimiek sa s týmito literárnymi dogmami stretneš v každom prepracovanejšom diele. Schválne vravím "prepracovanejšom", pretože práve detaily tvoria dokonalosť a (teraz to nemyslím ofenzívne), tebe detaily stále chýbajú.
Podľa prečítanej ukážky zatiaľ dielo vyzerá na ľahkú fantasy uloženú do reálneho sveta plus nadpozemský bonus. Neviem koľko z toho máš už napísaného a koľko toho dokopy má byť ale ak ti môžem poradiť, prestaň písať a začni čítať. Napríklad aj svoje dielo. Na svoj vek máš relatívne dobre rozvinuté štylistické schopnosti ale fabuláciou máš ešte problémy. Nie je to ale vôbec chyba, už len samotný fakt, že si sa odhodlala napísať literárne dielo dlhšie ako 5 strán, je veľkým plus pre tvoj ďalší vývoj. Ako som spomínal, mala by si začať viac čítať, nikde inde sa na teba nenalepia tie správne formulky a postupy ako písať ako práve z kníh, ktoré prečítaš. Či už to budú knihy zlé alebo dobré nehrá veľmi rolu. Veľmi rýchlo totiž sama zistíš, čo sa číta dobre a čo nie a vytvoríš si vlastný štýl, ktorým sa budeš riadiť.
Čo sa týka čítania vlastnej tvorby, toto je tiež dôležitý postup k samozdokonaľovaniu. Musíš sa naučiť odosobniť a pozerať sa na vlastné dielo cudzími očami. Je to ťažké, ja viem, ale ak nemáš poruke objektívneho kamoša či kamošku, budeš sa to musieť naučiť. Musíš si všímať či sa ti napísané číta ľahko, či nemáš v deji logické medzery, jednoducho či všetko do seba zapadá. Potom sa poľahky vyhneš aj chybám ako napr.:
Dany je vlkolak žijúci vo fantasknom svete niekde vedľa toho nášho. Je až s podivom, že si svoje schopnosti uvedomil iba "nedávno", hoci je zrejmé, že žije v kráľovstve plnom vlkolakov. nevravím, že schopnosti premeny nemohol získať iba pred týždňom, rozhodne by som na jeho mieste ale nebol prekvapený, až ich získam.
Celé dielo je veľmi roztrhané. V hlave skúsenejšieho spisovateľa by sa minimálne prvé dve kapitoly dali natiahnuť minimálne päťnásobne a ani riadok by nebol doplnený zbytočne. Musíš si premyslieť udalosti, dať im hĺbku a viac sa zaoberať detailami (aj takými, ktoré nie sú pre dej veľmi podstatné - pozor však na vyslovené zbytočnosti). uvidíš ako potom tvoje diela získajú niečo ako dušu a stanú sa viac než len napísaným textom.
Keď som už spomenul prepracovanosť - fantaskný svet je vytvorený podľa obrazu tvojho ale nikde, skutočne nikde som sa nestretol s panstvom, ktoré by nemalo okolo seba poddaných. Narážam na časť, kedy sa samotní králi teperili lesom spolu so spoločníkmi, aby ich zoznámili... a tí sa navzájom premerali úplne identicky, zabúdaš na to, že pätnásťroční chalani myslia ináč ako tristoročné dievča.
A propos vek. V prípade dlhovekosti upírov je dôležité položiť si otázku - vyvíjajú sa psychicky rovnako rýchlo ako ľudia? V ukážke si si zjavne neurobila v tomto jasno, pretože Ella vzhľadom pätnásťročnej dievčiny sa pri stretnutí s Danym chová ako čerstvá pubertiačka, pričom na konci ukážky je spomenutá ľahko (čo ľahko, hrubo) kontroverzná scénka z dávnejšej minulosti, kedy to Ella (s telom pätnástky!!!) očividne ťahala s hlavným záporným hrdinom a pochybujem, že šlo len o náhodnú menovkyňu. Nakoniec len tak na okraj, Armand de Pompadour je zúfalo hrozné meno čo najskôr ho vymeň za niečo drsnejšieho ;)
Záverom, čoby literárny pokus to má rozhodne prínos pre tvoju tvorbu a ak sa budeš písaniu venovať aj naďalej, niečo z teba bude.