autor: Mária Čechovičová
*"Kde to letelo?
Dolu za kopec.
Au! Bolelo!
Tak ti treba, lakomec!"*
To len tak na úvod, by sme sa naladili na pojašenú nôtu tety Čechovičovej a hoci nôta je to naozaj chytľavá, pokúsim sa trošičku odosobniť, zoradím si poznatky a pripomienky do radov a pozriem sa na dielko z iného... uhla.
V prvom rade snímam pomyselný klobúk pred aktívnym prístupom, odhodlaním písať a prácou s detským kolektívom - ja mám iba jedného malého bratranca ale keď sa ten na mňa zavesí (a nemusí hneď fyzicky), je to väčšia záťaž než celý deň nosiť okenné tabule. Hlavne tá posledná vec (deti atď.) vo mne vzbudila dojem, že sa mi pod kurzor myši dostane súhrn rozprávok určený pre deti (pred)školského veku. Lež chyba lávky...
Rad druhý: To, čo mi udrelo do očí po pár riadkoch je fakt, že minimálne dielko LENtilka a MENtolka nie je pre detského čitateľa/poslucháča. Hoci by sa mohlo zdať, že detinský zjav je hodný iba tak pre veľké očká drobných detí, nie je tomu tak - dielo si zaľúbia hlavne starší čitatelia a ak by som mal menovať (čo pri tomto diele nebude problém), autori zo stránky Mámtalent. Pýtame sa prečo vlastne? Môže za to hneď niekoľko aspektov:
- dielo je písané dosť náročným štýlom. Neviem, či to bol zámer autorky alebo iba neschopnosť prepracovanejšej štylizácie textu na webe (pozor, neútočím, mnohí užívatelia webu nevedia používať vymoženosti, ktoré zbehlejší zasa považujú za základy internetovej gramotnosti
Rad posledný: Vo výsledku nemám dielku čo vytknúť. Prišlo mi to také hravé, na nič sa nehrajúce, akoby to bolo len nenápadným mementom na prvý ročník autorskej súťaže projektu jedného slovenského vydavateľstva. Ľuďom mimo tohto okruhu pravdepodobne veľa nenapovie ale môcť hovoriť za všetkých autorov, toto dielko by som rád uvítal v osobnej knižnici. Slúžilo by mi ako zborník diel autorov, ktoré budem mať uložené hneď vedľa tejto malej knižočky...
PS: Ooben je síce hrubý a neohrabaný ale nevyhľadáva boj a má radšej sekerku ;)