"... pozývame vás do živého vysielania, ktoré sa..." atď, atď. Hm. Žeby som sa prihlásil? A čo by som tam asi tak robil? Hej, hej, rozprával sa na tému... inšpi-rácia? No fasa. Už len ja mám k tomu čo povedať. Aj keď ktovie, mama mi vždy vravela, že som ju inšpiroval stále k novým výchovným metódam, ktoré (k môjmu pozadiu nie vždy najmilšie ale) zväčša fungovali. n Neviem, stále váham, čím by som sa prezentoval. Nešlo by ani tak o formu, všetci mi vravia, že ja by som sa pozhováral aj s lampou, keby mala hubu, skôr ma trápi obsah. Čo keď mi dôjdu slová, myšlienky, názory? Budem tam sedieť a tváriť sa bezradne a pobavene zároveň, kamera bude zbesilo žmurkať a mňa zalejú litre potu. Počkať, vlastne nie, bude tam predsa ujo Dano a on sa ako vedúci už vynájde. A keby aj nie, predsa tam bude aj partia z portálu, všetko istotne známi ľudia. V kontakte som s nimi takmer denne, minimálne vidím ich čarbanice aj dialógové skvosty na virtuálnych stenách, a tak viem, čo od nich zhruba očakávať. Ak mi vypadne myšlienka, Tina ma doplní, prípadne ma Richard pred všetkými poľahky zotrie a všetci si z toho urobíme nesmiernu srandu. Aj ja, veď smiech je zdravý a kto sa nezasmeje sebe, kto berie život príliš vážne, ten buď píše kuchárske knihy alebo manuály k elektrospotrebičom. A tie ja písať neviem. Ja píšem o svojich výplodoch. Rozprávky pre násťročných. Príbehy pre bodkovaných puberťákov, ktorí zakaždým spozornejú pri slove pošva a je im jedno, že sa z nej práve vyťahuje ostrie legendárneho meča. n Veru, fantasy (láska moja milená) čoby prostriedok komunikácie so svetom mi slúži už tri roky. Za tú dobu mi v hlave skrslo aj zkrslo naozaj veľa nápadov, ktoré som v pôvodnej aj upravenej forme neskôr nejako interpretoval do svojho imaginárneho sveta. A myslím, že to nebolo na škodu, imaginácia je predsa základným stavebným kameňom tvorby každého autora krásnej literatúry. Tvorba! S tým by som sa tam ešte mohol prezentovať! Teda, nie robiť si reklamu ale ukázať, že písať môže ktokoľvek - ostrieľaní mazáci aj začiatočníci s pomyselným mliekom na brade. Stačí mať tú... inšpiráciu. Respektíve vedieť ako ju hľadať. Že stačí nastražiť uši, otvoriť očí a dušu. A ústa. Možno sú niektorí kolegovia deťmi šťasteny a nápady im padajú samé priamo na parapetu okna ale ja k nim rozhodne nepatrím. Ja musím vnímať svet všetkými zmyslami, iba tak získam dostatok informácií, z ktorých ma už potom niečo napadne. Kto nič nevie, nič ho nenapadne. Aj to bude treba povedať. A mohol by som to povedať napríklad ja.
PS: Síce mi to asi nikto neuverí ale ja skutočne nemám nič ani proti kuchárskym knihám, ani manuálom...