Uff. Pozerám, že kamaráti a známi ťa už vychválili, div si tvoje dielo nevydupali od samotného Ikaru, takže ak dovolíš, beriem si slovo na zopár nasledujúcich minút aj ja, cudzinec.
Už správca Mámtaletu na Facebooku avizoval, že dorazila várka nových a kvalitných bannerov, pričom spomenul aj názov tvojho počinu. Netrvalo teda dlho (nejakých 6 hodín), zavítal som sem na mámtalent.sk osobne a čo nevidím? Naozaj podarený bannerisko s partiou vznešených hrdinov, hrdo stojacich kdesi na kopci, vyzerajúcich blížiace sa nebezpečenstvo. Pohľadom skĺznem na názov a uznanlivo pohmkávam: "Podarený, podarený..." Rozhodol som sa teda pozrieť na tento zázračný počin bližšie a uistiť sa, či sa nejedná o nastavovanú kašu.
Klikol som teda po pár dňoch na tvoje dielko a hneď potom, čo sa mi vrátilo vedomie z návalu donebachváliacich ničnehovoriacich komentárov (česť J. Nynamovi a J. Kenjimu), dal som sa do čítania. A čítanie to bolo vskutku zaujímavé, hlavne prológ. Práve ten bol napísaný štýlom môjmu srdcu blízkym a chvíľami som sa dokonale ponáral do deja tak pútavého, tak napínavého, tak tajomného, tak prostého, tak zvláštneho, tak... ... pridlhá gradácia? Máš pravdu. A presne toto si urobil aj ty, úplne rovnako si pokazil inak celkom dobre a poľahky sa rozvíjajúci príbeh. Prológ bol ešte akceptovateľný, šlo o to upútať čitateľa, čo sa krátkymi a výstižnými vetami podarilo. Keď som sa ale dopracoval k prvej kapitole a strohé vety neustupovali, začal som si vravieť - tu niečo nehrá.
Boli ľudia, ktorí mi v mojom diele vytýkali príliš dlhé opisné vety, niektorí sa v nich dokonca strácali a zabúdali o čom vlastne niektoré opisy boli. Uznávam, každý robí chyby ale do štylistického prejavu určite patrí aj istá rôznorodosť viet. Akcia = krátke, priame vety. Opis = dlhé, rozvláčne, podrobné. Všetko však s mierou.
Apropo opis. Možno je to len môj osobný názor ale keďže súvetie v tvojom diele je časté ako sneh na Haiti, opis napríklad vnútra domu starej čarodejnice rozťahaný do vyše dvadsiatich jednoduchých viet vo mne evokoval niečo nepredstaviteľne zdĺhavé. Čudoval by si sa ako dokážu dlhšie vety paradoxne urýchliť čítanie textu.
Čo sa textu týka, odhliadnuc od štylistiky dej ubieha celkom pozvoľna, nenútene. Je vidieť, že dielo je naozaj niečím dlhším, než dvadsať stránkovou poviedkou a nikde sa zbytočne neponáhľaš, valnú väčšinu informácií odkrývaš v správny čas, za čo jednoznačne chválim. Za čo už pochváliť nemôžem sú ale logické chyby, ktoré sa s pestrými a podarenými opismi vhodne doplňujúcimi príbeh neskutočne bijú. Námatkovo môžem spomenúť drobnosti ako "tupo zaoblená tvár" alebo viac ráz opisovaný dom veštkyne. Sú to detaily, ktoré opravíš pri prvej korektúre kompletného diela a zaberú ti podstatne menej času ako chyby komplexnejšie, ktoré si občas vyžiadajú aspoň letmý kuk do externých zdrojov - námatkovo môžem spomenúť krčmu, ktorá spala v nikdy neodchádzajúcej tme bez jediného okna... a v ten deň tam bolo obzvlášť rušno (spať != rušno), mach rastúci v tmavej budove bez jediného okna a navyše na podlahe, po ktorej chodí kvantum ľudí, keďže je to vyhľadávaný podnik, alebo celkom vzdelanou a vyspelou spoločnosťou záhadné tolerovanie veštkyne, ktorá si v kutici skladuje ľudské mäso...
Prepáč mi ak som sa príliš kriticky rozbehol. Nepovažuj ale tento komentár iba za kritiku, pretože: n1. zverejnil si príliš málo, aby sa dal o diele urobiť celkový dojemn2. chyby, ktoré som vytkol, sú ľahko opraviteľné, obzvlášť ak dielo ešte nemáš dokončené a nebojíš sa vracať k už napísanému. n3. druhý bod skutočne platín4. platí aj moje tvrdenie, že prológ čoby nosná časť celého príbehu je naozaj pútavý a ak sa v jeho duchu nesie aj ostatok diela, stojí za to na ňom popracovať.
Rovnako ako vyššie spomenutí kolegovia, aj ja ti ešte dávam šancu a počkám s hodnotením, pretože verím, že pokračovanie bude dobré.
Nenechaj sa teda odradiť, pretože "Chvála vynáša nahor ale kritika, tá posúva dopredu."
originálny príspevok do súťaže nájdete na adrese http://www.mamtalent.sk/cesty-gribaldov.phtml?program=1&ma__0__id_b=3299