autor: Roman Laco
Ahoj, Roman,
nebudem ti tu vypisovať dlhokánske úvody ako mám vo zvyku ale požiadam sa ťa o dokončenie tohto úryvku:
"Mladá bosá žena v dotrhaných šatách a zviazanými rukami sa horko-ťažko dotrmácala až na vrchol stúpajúcej cesty. Zem tu už bola načisto mokrá a v tme, ktorá tu panovala bolo ťažké rozpoznať či sa jej na nohy lepí prach kvôli podzemnej vode alebo krvi predchádzajúcich obetí. Skôr než sa stihla trikrát nadýchnuť sa v diaľke za ňou ozvali tlmené hlasy:
"KDE JE?!?"
"URČITE ŠLA HORE!"
"ZA ŇOU!"
Mladá žena sa strhla a chcela pokračovať v úteku ale po dvoch krokoch zasa prudko zastavila. Nechýbalo veľa a bola by sa vrhla priamo do nevedno ako hlbokej trhliny v zemi tiahnucej sa od jednej steny tunela po druhý. Posledné zbytky svetla zrazu pohltila temnota tieňov prenasledovateľov. Sama a v absolútnej tme sa tak iba otočila a s nemou hrôzou v tvári sledovala približujúce sa mihotavé svetlo pochodní nesúce tmu do jej života..."
dokonči ho ako chceš, nekladiem ti absolútne žiadne podmienky ani ti nedám rady, chcem iba vedieť ako veľmi sme si podobní. Po prečítaní úvodu a troch kapitol som totiž zistil, že tvoj a môj štýl písania je neskutočne podobný. Číta sa mi ľahko a nenachádzam takmer žiadne logické chyby. Dej je písaný presne mojím štýlom, je výpravný, no nie megalomanský a je podrobný ale nie nudný. Človek sa dozvie to, čo treba a som si istý, že postupom času sa v diele dočítam aj nejakých odkazov na skoršie informácie, ktoré spočiatku boli spomenuté len akoby náhodou alebo sa im v tej dobe neprikladal veľký význam.
Ani ma preto neudivuje, že máš čítanosť takú akú máš a môžem aj potichu povedať, že ti trocha závidím počet hviezdičkových hodnotení, ktorých máš takmer 5× toľko čo ja :P Nič to ale, súťaž predsa nekončí a do marca sem zavíta ešte mnoho čitateľov, ktorých obľúbeným autorom sa staneš práve ty alebo ja.
Ako to už u mňa tradične býva, našiel som v diele aj zopár chybičiek, ktorým by som sa na tvojom mieste pokúšal vyvarovať. Nejde o žiadne veľké chyby a ako som vravel, nie sú logického charakteru, skôr sú to drobnosti. Napríklad ako tuším v diele Matúša Novanského, ktorý takisto používal nové aj staré miery a pôsobilo to (nie len na mňa) celkom rušivo. Ďalej spomeniem napríklad niektoré opisy. V drvivej väčšine sú napísané skvelo a bez pardonu plnia svoju funkciu, a preto tie "trocha inšie" vyznievajú zvláštne až až. Napríklad taká sedempalcová dýka, ktorá je z troch a pol palca tvorená rukoväťou. Keby čepeľ mala samotných 7 palcov, bolo by to ešte akceptovateľné (hoci už tých 18 cm je dosť málo na dýku) ale keď polovicu uberieme na rukoväť, vyjde nám zo zbrane akurát dobrý lovecký nožík. "Krátky hoc' ostrý", že ;) (toto bola ďalšia nelogickosť, ktorá vo mne evokuje, že ostrosť je len slabá nevýhoda toho, že je tá dýka výhodne krátka...). Ďalej keby som sa chcel vŕtať v deji tak by som spomenul neskloňované mená a podobne ale to by sa som už babral v mäkkej hline. A z časti aj z možnej rivality, pretože moja tvorba je s tou tvojou podľa mňa veľmi podobná a ja si ako každý iný autor myslím o svojej tvorbe, že je jednoducho dobrá, z čoho môžeš vydedukovať čo si myslím o svete spod tvojho pera ja...
PS: dielo pravdepodobne dočítam až do konca, pretože už teraz viem, že ma jeho dej nesklame - máme tu hlavného sympaťáka (meno je s tým tvojím len čistá náhoda, však? ;), vtipného Erica aj (ne)tajomného miešaného elfa a Radu ôsmich, o ktorých takmer nebola reč čo jej dodáva na mystickosti a to všetko je zabalené do príjemného prostredia klasickej fantasy, ktorá podľa mňa nemôže sklamať.
Kompletné dielo môžete nájsť na stránke http://www.mamtalent.sk/rada-osmich.phtml?program=1&ma__0__id_b=1741