autor: Denaou
Po hodnej dobe som sa znova odhodlal prečítať a udeliť nejaký komentár k dielu na stránke mámtalent.sk. Naslepo som listoval dielami, románmi i poviedkami a hľadal niečo, čo by ma dokázalo osloviť. A ako ako každého správneho konzumenta ma upútala reklama - banner na boku stránky, kde sa na peknom pozadí skvel tajomný nadpis Secret of Worlds - Watchers. Netrebalo mi veľa hovoriť, prihlásil som sa a začítal do príbehu, ktorý síce v popise priniesol závan klišé, ale to ma v zápale čítania nemohlo odradiť.
Milé slečny,
Budem k vám hovoriť otvorene a bez nejakých obchádzok okolo horúcej kaše, pretože po prečítaní vášho - tipujem spoločného - počinu nemám chuť nikomu hladkať ego.
Príbeh o tajomnej knihe, ktorá sa z ničoho nič zjavila v predajni mamy mladej slečny Tracy, je podávaný očami práve hlavnej hrdinky, čo nie je vôbec zlé. Tento rozprávací postup sa zdá byť najjednoduchší na písanie, pretože autor môže stavať príbeh za behu a nové, nepoznané skutočnosti voviesť do deja v podstate kedykoľvek - postava sa o tom dozvie práve v tom čase ako i čitateľ, čo môže vyvolávať väčší pocit spolupatričnosti s hrdinom/hrdinkou príbehu. Bohužiaľ aj tento postup si vyžaduje istú zručnosť pri písaní a schopnosť popisovať udalosti tak, aby čitateľ nadobúdal celistvý obraz o udalostiach, ktoré sa pred jeho očami odohrávajú. V tomto autorky zlyhávajú, čo môže byť výsledkom nevypísanej ruky, nízkeho veku alebo kombináciou oboch faktorov. Dejom sa teda prehryzávame pomaly, trhane a s veľkými dejovými medzerami (napr. hneď v prológu je niekoľko priam brutálnych dier v deji, kedy hrdinka preskakuje z jedného miesta na druhé, chvíľu je vonku, chvíľu nato telefonuje doma atď.).
Z dejových skokov sa pristavím aj pri samotnom vyjadrovaní autoriek. Vyjadrovanie hrdiniek je ešte celkom uveriteľné (hoci by som chcel vidieť aspoň jednu súčasnú matku, ktorá by svojmu dieťaťu vravela dcérenka), ale opisné, vedľajšie a uvádzacie vety pri rozhovoroch sú oklieštené do niekoľkých foriem, z ktorých sa autorkám nedarí uniknúť. Vety sú skladané strojovo, bez elegancie či nápadu, bežne. Námatkovo som sa začítal niekde do textu a v desiatich vetách za sebou som narátal pätnásť slov som. Každý skúsenejší autor si pri písaní dáva pozor na to, aby sa vety od seba dostatočne odlišovali, aj keď sa venujú jednej a tej istej veci. Spomenul som si v deji na knihu, v ktorej si hlavná hrdinka na začiatku listovala. V takmer každej činnosti spojenej s tajomným červeným receptárom na kúzla s bleskom na boku bolo spomenuté slovo kniha. Je dosť možné, že autorky vymýšľali príbeh za behu, resp. potrebovali vysvetliť ako Tracy došla k tak zázračnému predmetu, a tak len lepili vetu na druhú bez toho, aby si text po sebe náležite viac krát a s odstupom prečítali. Škoda.
S podaním príbehu tesne súvisí aj atmosféra, ktorá kvôli horeuvedeným skutočnostiam dosť pokrivkáva. Keď prihliadnem na to, že dej sa odohráva v obyčajnom svete, v živote obyčajnej priemernej stredoškoláčky, niečo ako vznášajúca sa kniha uprostred parku by mladú pubertiačku celkom iste vykoľajilo či priam vystrašilo (rovnako ako kohokoľvek iného). Zle podaných udalostí by sa našlo celé priehrštie, napríklad zopár riadkov nižšie stačilo slečne zopár hodín aby podľa receptov starej matere dokázala dokonale ovládnuť štyri základné živly prírody. Mimochodom chcel by som vidieť ako je možné pomocou vody, ohňa, zeme a vzduchu v okamihu vzkriesiť zúboženú kvetinu. A už keď sme pri tom, mama je kvetinárka...
V závere komentára/hodnotenia sa mi na jazyk, bohužiaľ, nederie nič iné ako bežný počin bez originality, podávaný laicky a určený pre tréning. Ako slohová práca do školy by to obstálo na dvojku (dva mínus ak by som prihliadal na gramatické chyby), ako výsledok práce na sebe na jednotku. Za čo môžem autorky jednoznačne pochváliť, je fakt, že sa dali na písanie a venujú mu istotne nemálo času. So správnym tréningom, kvantom trpezlivosti a odhodlania sa môžu vypísať a vekom nadobudnú aj skúsenosti, ktoré zužitkujú v neskoršej tvorbe, či profesii. Ako ale vravím, budú musieť na sebe vytrvalo pracovať a - tak ako aj ten úbohý kvietok v kvetináči na parapete - svoju krásu ukážu až po čase.
Celé dielo si môžte prečítať na http://www.mamtalent.sk/tajomstvo-svetov-i-strazkyne.phtml?program=1&ma__0__id_b=3696