čože?
"Bude sa konať druhý Manifest? A ja som pozvaný? To snáď nie!" preletelo mi šokovanou mysľou a od radosti mi zabehol dvojdňový rožok s maslom. Nevšímajúc si rozkašľaný klasický študentský olovrant všade po izbe, vybehol som na balkón a rozhliadol sa po okolí, či neuvidím niekde poletovať ružové slony, a teda nesnívam. Ako som sa ale nadýchal čerstvého vzduchu, razom som dopadol opäť na zem (rozumej: "na balkón") a s uvedomením si, že až taká bomba to vlastne nie je, moje telo po čase opäť kleslo na stoličku. Uvedomoval som si, že je to skvelá príležitosť ako ukázať na svoju tvorbu, ako sa zviditeľniť, a tak ma okrem prípravy na skúšky zamestnala aj príprava na moju prvú čítačku v živote.
zmätky a cesta
ebol by som to ale ja, keby som sa na celú prípravu nevykašľal až do posledného dňa. Až v piatok, keď som precitol so slovami: "Už by som si aj mohol vybrať všetky úryvky a pripraviť nejaký obkec!" začali sa mi v hlave hmýriť nápady čo poviem, čo si pripravím, aký grandiózny nástup (a nášup) tam urobím. V tomto opojnom zanietení mi ale ušla jedna maličkosť - peňaženka už zopár dní mlela z posledného a v sobotu - deň konania čítačky - vstúpila do štrajku. Okrem desiatich Eur mi nedala už ani cent. Jediné, čo sa mi z nej podarilo horko-ťažko vymámiť, boli dva lístky na autobus. S dochvíľnosťou mne vlastnou som sa (takmer doslova) v hodine dvanástej vybral na cestu s tým, že si ešte odskočím do banky vyžmýkať namiesto zdochnutej peňaženky účet. Znova pripomínam - v sobotu. O dvanástej. Niet divu, že som v banke nenašiel ani živej nohy, a keďže vlak mi odchádzal ani nie za štvrťhodinku, musel som zaťať zuby a za (pred)posledné peniaze kúpiť lístok do Banskej Bystrice. To len aby ste vedeli, ako sa mi moja last-minute-ovosť znova vyplatila...
čítačka
ebudem sa tu rozpisovať o spackanom a zakoktanom grandióznom pohorení, s ním som nakoniec aj rátal, ale namiesto toho ešte raz poďakujem všetkým, ktorých som zbadal, keď som naposledy zodvihol oči z materiálov a uvidel ich stále sedieť na svojich miestach. Viem, že fantasy stále nie je taká populárna ako by si moje autorské srdce prialo, ale úprimne ma potešilo, že nikto znechutene neodišiel. O to väčšmi si všetci mohli užiť vystúpenia mojich spoluúčinkujúcich, ako prozaikov a prozaičky, tak aj básnikov a básničky ;) (omnoho podrobnejší sumár udalosti vám priniesol Marek Mittaš na stránke ::mámtalent:www.mamtalent.sk/manifest-2-talent-sa-opat-predviedol!.phtmlmanifest-2-talent-sa-opat-predviedol!.phtml?program=1&ma__0__id_b=3949&ma__0__id_kp=12210;, tak smelo čítajte). Skutočne, každý bol skvelý, pri jednom ste sa z duše zasmiali, pri druhom zasa zamysleli a vôbec, každý autor priniesol do tohto projektu kúsok seba, svojej tvorby a každého, kto aspoň na pol ucha počúval, tam vtiahol so sebou. A nedá mi nevyzdvihnúť perfektnú dvojicu NOX & Zandelee, ktorí nás naozaj úžasne sprevádzali celým večerom. Všetkým patrí veľký potlesk, takže ešte raz (hoci nie tak celkom odo mňa):
záver
V prvom rade, určite to nebola záverečná bodka za takýmito akciami. Už na posedení po čítačke padlo zopár nápadov o dejisku Manifestu #3, ale keďže hlavný iniciátor ešte nepriniesol konkrétne informácie, nechávam zatiaľ pokračovanie tejto skvelej akcie s troma bodkami (pretože otáznik by nebol na mieste). Dúfam len, že sa mu všetko podarí zorganizovať podľa jeho predstáv a na mňa sa usmeje šťastie, aby sme sa opäť všetci mohli spoločne stretnúť na už treťom Manifeste. Dovtedy aloha všetkým a palmové listy nad hlavami :)