autor: Anita Soukupová
Prozaický nával som si vybúril už na inom komentári, takže budem podľa možnosti stručný. Takmer bez výnimky čítam dielo bez preskakovania pasáži, pretože nechcem, aby mi unikol nejaký detail. Zároveň mám úctu k autorovi a snažím sa investovať do čítania aspoň toľko zanietenia, koľko síl venoval autor do napísania svojho literárneho počinu. V tomto prípade som však urobil výnimku. Prečo?
Nie je tajomstvom, že dobré dielo musí začínať tak, aby upútalo čitateľa a vzbudilo v ňom zvedavosť, čo sa bude diať ďalej. Obvykle to býva nejaký ten in medias res, priame uvedenie do konfliktu, boja alebo ak už pokojný, tak napätý či temný úvod (čo sa týka fantasy literatúry, nejdem generalizovať). Rýchly briefing kto proti komu bude stáť, priblíženie aspoň jednej hlavnej postavy, prípadne reálií, kde sa bude odohrávať príbeh.
Príbeh tvojho kamaráta je takým klasickým zástupcom príbehov, aké nájdeme v tzv. vysokej fantasy, prináša súboj predstaviteľov absolútneho zla so zástupcami absolútneho dobra. Možno sa tam ešte primieša nejaká tá tajomnosť, stratený národ a podobne, ale stále je to klasický súboj dobra so zlom, kde predpokladám, že dobro po značných stratách zvíťazí. Dej je totiž podávaný značne kostrabato a neskutočne z rýchlika, čo sa takmer nikdy nevypláca. Uvedomujem si, že pre pochopenie ďalších udalostí je potrebné vedieť pozadie príbehu, no ešte dôležitejšie je vedieť, AKO a KEDY informácie sprostredkovať čitateľovi.
Úvod v tejto podobe je teda kontraproduktívny, pretože namiesto toho, aby navnadil, odrádza od čítania. Osobne ma premáhal pocit, že čítam popis k béčkovému filmu, kde sa vydavateľ nenamáhal ani len zosmoliť pár naozaj premyslených a pútavých viet. Veľa postáv, veľa popisov, mien, miest, oblastí, rás a bohvie čoho ešte nudí. Lepšie by bolo konflikt rozpísať buď obecnejšie alebo ho rozpovedať postupne, ako sa dôležité fakty začnú drať na povrch. Obecne je pri toľkých skúsenostiach, aké tvoj kamarát podľa všetkého má, lepšie zamerať sa na lokálnu zápletku (banda hrdinov ide dať do zubov zlému drakovi lopotiacemu sa po jaskyni). Tesnejšie reálie neponúkajú toľký priestor pre logické lapsusy a nie je nutné (pre uveriteľnosť) dbať na dôsledky činov bojujúcich strán. Zároveň sa pri oklieštenejšom útvare kamarát skôr naučí narábať so slovami, bude sa musieť vynachádzať ako podať opakujúce sa činnosti tak, aby nevyzneli umelo. Koniec koncov aj príbehy svetov sa odvíjajú od konania jednotlivých postáv, a práve to býva pre neskúsených autorov kameňom úrazu (mňa nevynímajúc).
Milá Anita, odkáž kamarátovi, že nápady má, ale nevie ich ešte sprostredkovať v takej forme, v akej by sa dalo s nimi ďalej pracovať. Ak mu ale nechýba odhodlanie (čo po zbežnom prečítaní tohto úvodu usudzujem, že ho má na rozdávanie), nech pokračuje v písaní a možno sa časom vypíše natoľko, že ho budeme vídať aj niekde verejne :)
Celé dielo si prečítate na http://www.mamtalent.sk/krvava-sestka.phtml?program=1&ma__0__id_b=3492