Tyrelinská legenda - úvod

Vlastná kniha, ktorá bola napísaná vo voľnom čase iba nedávno, no jej myšlienka bola tvorená roky dozadu.

Je tomu už tak, napísal som knihu. Dielo to nie je svetaborné, odborná verejnosť by ju dozaista hodila do šuplíka k desiatkam iných, podobných diel, no narozdiel od (autori istotne prepáčia) tých bezduchých zliepancov fantaskných svetov a fantasknejších hrdinov som sa pokúsil do mojej knihy vložiť niečo zo mňa. Nie všetko ale niečo.

Stavba a dôvody

Aj preto má dielo zvláštnu konštrukciu, javí sa, že kapitolami je rozdelené na jednotlivé "epizódy", a mnohí by si jej dej vedeli predstaviť ako krátky seriál. Ja sa tejto predstavy neštítim, práve naopak. Síce vizuálna predstavivosť pracovala na plné obrátky a pokúšal som sa vytvoriť spojitú dejovú líniu, uvedomoval som si, že toto je moj prvý veľký literárny počin a jednoducho nemám na to vytvoriť dielo celistvé tak ako napríklad diela skúsenejších autorov. Myšlienka rozdeliť dielo do tematických celkov prišla so začiatkom tretej kapitoly a udržala sa až do konca deja.

Aké to vlastne je?

A propos dej. Predtým, než ho tu v rýchlosti zosumarizujem, nedá mi nespomenúť zopár z množstva vecí, ktoré ma viedli napísať knihu. V prvom rade to je vrodená túžba písať a živá predstavivosť, ktorá mi v mladosti spôsobila v mladosti nejednu prebdenú noc :) Vďaka týmto dvom vlastnostiam a náhlej "zažranosti" do fantasy univerza som začal písať krátke poviedky zo stredovekého prostredia líznutého troškou fantastiky. Postupom času som si aj vďaka čítaniu množstva článkov a iných zdrojov aj ja uvedomil, že fantasy literatúra je napriek svojmu názvu relatívne dosť ohraničený žáner. Ak záber fantasy literatúry ohraničíme na klasické prostredie stredoveku s klasickým zoznamom rás, ktoré v danom svete žijú a klasickým rozdelením na dobro VS. zlo, zistíme, že jednoznačne originálnych diel nie je s danými obedzeniami dvakrát veľa.

Aj vďaka uvedomeniu si tohto neduhu, začal som sa pri písaní knihy orientovať trocha iným smerom. Fantasy je to stále, avšak nie až také bežné ani také hardcore ako by si mnohí mysleli. Aj napriek tomu, že sa v deji spomenie existencia iných (a klasických) fantasy rás, čitateľ sa počas dobrodružstva prostredníctvom hlavných postáv stretne výlučne s ľudskými postavami (ak neberieme do úvahy neľudských nepriateľov, ktorí aj tak nezapadajú do klasického beštiára fantasy svetov). Počas písania som sa snažil vyvarovať najrôznejším klišé tak vlastným tomuto žánru a hoci sa to kvôli zápletke dodržat nepodarilo, myslím si, že dielo je dostatočne originálne aby si čitateľ v polovici knihy nepovedal: "Héj, toto som už kdesi videl..."

O čom to vlastne je?

Aby sme sa dostali k samotnému deju; mladý muž menom Ooben sa ako pod vplyvom svojho mentora, tak aj vplyvom udalostí vo svete rozhodne, že sa ako posol, zved a vyslanec v jednej osobe vyberie na západ, kde sa podľa rečí rozmáha stará no nezabudnutá viera v krutého boha menom Scyathom. Cestou sa stretáva s odmeraným a nikomu neveriacim mladým druidom Melidorom, s ktorým sa napriek prvotným patáliám spriatelí a spoločnými silami (za pomoci ďalších nových postáv) postupne zmenia pohľad na svet desiatkam až stovkám ľudí. Počas putovania hrdinov dôjde k rôznym zvratom (nie však očakávaným) a čitateľ sa podozvedá množstvo informácií, ktoré mu pomôžu vytvoriť si presný obraz sveta, v ktorom sa dej odohráva. Dozvedia sa udalosti, ktoré stáli za súčasnou situáciou vo svete, dozvedia sa čo-to o božstvách, okolo ktorých sa celý dej vlastne točí a dočítajú sa aj rôznych narážok na dianie v skutočnom svete. Všetko je podávané nezainteresovaným rozprávačom, ktorý nie všetko vie a ak náhodou vie niečo dôležité, podá to tak, aby sa čitateľ od deja len tak neodtrhol. :)

Toto bol krátky úvod do Tyrelinskej legendy, nabudúce si povieme zopár slov o božstvách a ich úlohe vo svete a taktiež si povieme zopár zaujímavých faktov o knihe.

Marek J. Kolcun
Hore