autor: Memfer
Dlho som nič nepísal, ešte dlhšie nič nehodnotil a Zametač mŕtvol malo byť dielo, ktoré by ma z tejto novoročnej letargie dostalo. Nejak sa rozhýbať, nabrať istý smer a vydať sa ním. Ako to už ale býva, nestalo sa a vysvetlím prečo. Dôvodov je hneď viacero, takže začneme tak, ako autor tejto poviedky. Od začiatku.
Už prvé riadky nasvedčovali tomu, že sa literárne Labutie jazero konať nebude. Strohý a úplne zbytočný úvod nenavodil absolútne žiadnu atmosféru - možno je to iba moja obmedzenosť, ale bez vysvetlenia, prečo hlavný hrdina spí pri zasvietenom lustri, čumí na zrezanú fľašu kofoly a chytá sa kľučiek okien pri balkónových dverách, aby vyzeral ako gigantické písmeno X sú tieto aktivity úplne vytrhnuté z kontextu. Viem si ich predstaviť, môžu to byť zvyklosti hlavnej postavy, ale o tom, načo či prečo to vlastne robí nepadne v texte ani slovo.
Zatiaľ som sa nerozhýbal, tak som čítal ďalšie a ďalšie riadky v nádeji, že sa konečne niečo zomelie. Hurá, konflikt na soc. sieti, to je teda novina. Preberanie nekonečnej vojny médií a slobody, ktorá pozvoľna prechádza do omieľania všetkých vďačných pivných tém ma dosť rýchlo upovedomilo, že na toto dielo sa musím pozerať ináč. Keďže sme ale na literárnom portáli a centrom nášho záujmu majú byť literárne diela ako také, "hodnotiaci filter" som neprepol a tento príspevok dočítal s kriticky zvrašteným čelom.
Dúfal som, že toto dielko tak úporne sa snažiace byť poviedkou naberie aspoň nejaký smer. Nestalo sa ani to. Nemôžem si nijako pomôcť, ale celková štylistika a prechádzanie z témy do témy na tak malej ploche vyznelo rozpačito, akoby dielko nevedelo, čo má korunovať za svoju nosnú myšlienku. Tú poviedky mávajú a mávajú ju aj články či fejtóny razené podobným štýlom. A tu tkvie celý kameň úrazu. Dielko písané v tretej osobe vzbudzuje dojem, že sa jedná o poviedku. Spôsob rozprávania príbehu, zápletky a nosnej témy úporného zakrývania si očí pred skorumpovanosťou médií zasa nabáda veriť, že čítame príspevok do lifestylového magazínu.
Kde sa niečo snažilo byť čímsi konkrétnym, nakoniec neostalo ničím. Vypísaná ruka svedčí o tom, že autor píše často (do mesačníkov), ale na plnohodnotnejšie dielo to zatiaľ nie je. Najlepším začiatkom by bolo dopredu si povedať, čo bude dielo obsahovať a ako sa príbehom hrdinovia(!!!) prepracujú k záveru. V beletrii býva zvykom, že čítame o konaní postáv, ako sa vysporadúvajú s konfliktmi, nie o konfliktoch samotných. Viem si dobre predstaviť, že si tento príspevok prepísaný do prvej osoby prečítam v časopise niekde na záchode alebo vo vlaku, ale bez zmeny prístupu k tvorbe sa obávam, že sa Memfer zo sveta recyklovaného papiera (novín) nedostane.
Celé dielo si môžte prečítať tu: http://www.mamtalent.sk/zametac-matvol.phtml?program=1&ma__0__id_b=5548