Obvykle nepíšem krátke zamyslenia, toto ma ale donútilo znova sa aspoň na okamih pozastaviť nad nekonečnou vynaliezavosťou scenáristov a prapodivnými praktikami schvaľovacích komisií. Reč je o reklame.
Keď ju miluješ, nie je čo riešiť
Každý tento slogan pozná a ujovia z kráľovstva hnedastej tekutiny majú naň priam ©. Osobne sa mi tento slogan tiež pozdával, hlavne v spojitosti s obľúbenou reklamou s nosatým Ondrom a Naďou, z neznámych príčin stále oblečenou do plaviek na nudistickej pláži. Kto chcel, mohol sa sťažovať na diskrimináciu (občan má na to právo), ja som sa sťažovať nechcel. Najnovšia televízna reklama ma ale už chladným nenecháva. Že prečo?
Z byliniek nemôže vzísť nič zlého
Ak odhliadneme od skupín so zasneným úsmevom a hlavou v oblaku mámivého dymu, prípadne menej populárnych zelených "dobrôt", je ťažké nájsť na liečivých rastlinách niečo, čo by im malo zabrániť propagovať sa v reklamách. Problém mi ale robí kontext, v akom boli použité (plesajme, dostávam sa k jadru problému). Na začiatok si pozrime novú reklamu na našu-vašu nestarnúcu Kofolu:
Milá? Ehm. Nemyslím si, že som v tomto smere staromódny. Mám však podozrenie, že reklama podporujúca vzťah neplnoletého študenta (nemám prehľad, kedy sa fyziológia rastlín preberá v Čechách, ale u nás je táto látka preberaná v prvom ročníku na strednej škole) a učiteľky (stav na Slovensku: 19 (SŠ) + 5 (VŠ) = minimálne 24 rokov) prekračuje minimálne pravidlá etiky učené už v základoch pedagogiky:
Vyučujúci nesmie preferovať žiadneho študenta alebo sa správať, tak že to môže byť interpretované ako preferovanie študenta. Vyučujúci nesmú nadväzovať intímne vzťahy so študentmi. (existujúci kódex ).
Tento zákaz a morálne "nariadenie" je uplatňované všade, kde sa človek pozrie, filmy a seriály (a porno) zo študentského prostredia by bez zápletky učiteľa a študentky (prípadne naopak) ani nemali právo prejsť postprodukciou. A takmer nikdy sa takáto zápletka nezaobíde bez následkov. Samozrejme, existujú aj filmy, kde sa dôsledky nevyvodzujú, za všetky spomeniem sníku []Pterodaktyl čoby párodiu na horor. Je preto pre mňa záhadou, ako mohla táto reklama prejsť komisiou, ktorá si napríklad vzala do zubov reklamu na takisto obľúbenú pochutinu, Fidorky:
Je mi jasné, že porovnávať spoločnosťou "zakázaný" intímny vzťah dvoch ľudí a vynaliezavosť plavovlasého šidla s bábikou nie je práve najvhodnejšie, nikto mi ale nemôže povedať, že ani jedna reklama nemôže mať negatívny vplyv na správanie mladistvých.
Samozrejme, v záplave spotov sa nájdu aj kúsky, ktoré boli zakázané celkom spravodlivo a o ktorých škodlivosti nemôže byť ani reči. Ako príklad uvádzam reklamu na Fernet, ktorá sa nevydala práve najšťastnejším smerom. Na záver dodám už len klišoidnú frázu, pretože je fakt iba na nás, ako sa k problému prekračovania etických hraníc reklamou postavíme.