Toto bude asi prvý propoliticky orientovaný text zverejnený na mojom blogu. Snažil som sa vyhýbať spoločenským témam, človek sa ich načíta kde-kade, ale toto bola asi posledná kvapka mojej tohtoročnej tolerancie. Sám seba musím pochváliť, že mi zdržanlivosť vydržala do predposledného dňa tohto roka, ale s prognózami, že budúci rok bude ešte horší ako tento sa obávam, že to nie len so slovenským internetom pôjde do poľných kvetín.
Tento rok som sa doma z televízie i internetovo-tlačených periodík podozvedal veľa nových vtipov. Od krátkej šlehy s platinovými sitkami cez aforizmus v podobe zrušenej deaflympiády, pokus o anglický žart v kauze odpočúvania (nielen) novinárov až po megaúspešnú príhodu hlasovanie o eurovale spojené s vyslovením dôvery vláde. To všetko mi vyčarovalo úsmev na tvári, ale nevenoval som tomu nejakú veľkú pozornosť. Machinácie tu vždy boli a vždy budú, vždy sa ale aktéri snažili aspoň trocha zamaskovať svoje skutočné úmysly a zaobalili ich či už do predvolebných sľubov, ospravedlnení po voľbách v štýle "ale nás je málo na to, aby sme to pretlačili" alebo sa všetko jednoducho ututlalo do hladka. Každý o tom vie, každý si myslí svoje a kým sa nejaká bublina neprepichne a nespľasne, všetko je v poriadku.
O to viac ma dožralo, keď tri dni pred koncom roka(!!!) sa objavila nenápadná správička na twitteri, posmešne kritizujúca stránku Slovenskej národnej galérie. Mne ako polovičatému webdizajnérovi to nedalo, klikol som na priložený odkaz a po chvíli, len čo som sa prestal smiať a lapil dych, musel uznať, že tento vtip bol zo všetkých z celého roka najlepší.
Najprv som si prečítal, že ide o reprezentačnú stránku štátnej inštitúcie a stačilo mi. Až neskôr som si ale všimol, že ten vtip má nie jednu, nie dve ale rovno tri pointy. Už druhá ma skoro stála život, nie je totiž možné, aby niekto vyštudovaný, kto v roku 2009 vyhral celoslovenskú cenu za dizajn, spáchal niečo tak... svojské. Tobôž za sumu, za ktorú by som si mohol dovoliť pozvať polovicu osadenstva krčiem v mojom rodnom meste na silvestrovskú oslavu. Skutočne, zo sumy 25 000 (!!!) EUR sa mi priam zakrútila hlava. A to som ešte netušil, že podoba tejto prezentačnej stránky je finálna, žiadna "closed-pre-alpha" verzia. Finálna podoba, nedokončená, strohá, zmätená, typografii absolútne cudzia a podobná webom spred 10 rokov.
Stránka českej národnej galérie bola zhotovená tuším za desatinu tejto ceny. A tu prišiel tretí vtip. Zatiaľ čo všade inde sú takéto zákazky robené po verejných súťažiach, kde sa vyberie najv(ý)hodnejšia ponuka, u nás sa veselo, za zatvorenými dverami spackala zmluva, zhrabli peniažky a na svet sa vypľulo... no, toto. Nechápal som. Iba tupo zízal na monitor a znova čítal fakty. To, že ako autor, tak aj vedenie galérie považujú stránku v súčasnej podobe za umenie ostáva mimo môjho chápania. Za tých pár rokov, čo sa venujem dizajnérstvu, som videl mnoho minimalistických dizajnov webstránok a doteraz iba skláňam klobúk pred majstrami svojho remesla. To, čo však "páchatelia" označujú za moderné a umelecké dielo internetu však nemôžem ani pri najlepšej vôli nazývať umením. A nebojím sa ani nazvať kompetentných páchateľmi, pretože zinkasovať za stránku, ktorú by každý nadšenec-samouk spackal za dve hodiny na dvojhodinovke informatiky, dvadsaťpäťtisíc peňazí, to je prachsprostý výsmech zlodeja do očí obete, ktorú zatvárajú za to, že sa nechala okradnúť. Neviem, či posledné dve kauzy boli dôsledkom pádu vlády alebo ich zainteresovaní pripravovali dlhšie a nechcem to ani rozoberať. Keď niekto kedysi súrne potreboval peniaze a získal ich napríklad aj podvodom, tak sa to snažil uhrať do autu, výhry v lotérii alebo jednoducho čušal a užíval si nadobudnuté imanie. V súčasnosti mám ale pocit, že zvýšená transparentnosť presadená našou vládou (v súčastnosti post-mortem) akurát dvihla oponu a nechá nás dívať sa na celé to krádežnícke divadlo s otvorenými ústami.
Rád by som veril, že toto bola posledná šmatľavá lastovička a podobných výstrelkov sa viac nedočkáme. S nadchádzajúcimi voľbami sa ale obávam, že k tomu nedôjde, pretože to by ma museli rovno zavrieť do blázinca. Toľko vtipov už asi neznesiem.
Zdroj: SME.sk, Pravda.sk, Živé.sk, osobná skúsenosť