Túto tému sledujem už dlhšie, obecne proces nahrádzania klasických tlačených kníh ako takých tabletmi a musím uznať, že elektronické formy kníh majú viac praktických výhod.
Už spomínaní študenti si s úľavou odfúknu, keď niekoľkokilové tašky na chrbte nahradia podstatne ľahšie verzie s pár zošitmi (alebo ani to nie, poznámky sa predsa dajú písať aj priamo na tablete, nejaká verzia Asus Transformera tuším ponúka stylus pre korektnejšie písanie), desiatou a prípadnými prezúvkami. Takisto spomínaný bohatší obsah, rôzne dynamické grafy, animácie chemických procesov a mnoho iného, čo klasické učebnice nedosiahnu. S prihliadnutím k týmto danostiam je tablet nenahraditeľným pomocníkom, ktorému by sa dala predpovedať vyžiarená budúcnosť.
Aby som ale na knihy iba nekydal, majú zopár vlastností, pre ktoré sa oplatí ešte nejaký čas ich pri sebe držať.
V prvom rade je pri tvorbe knihy nutnosť výberu kvalitného obsahu, keďže knihy sú médiá s relatívne dlhou životnosťou (mimo základných škôl, však vieme) a napr. údaje v literatúre treba vyberať takpovediac nadčasovo. Z tohto pohľadu je kniha možno relevantnejším zdrojom informácií, nakoľko sa obávam, že s príchodom elektronických verzií učebníc môže klesnúť ich kvalita.
a strane druhej je tu otázne šetrenie životného prostredia - knihy sú z papiera, čím sa drancujú lesy. Minule som ale napr. čítal článok (nahttp://equark.sk ), kde správne podotkli, že elektronika vôbec, to nie je iba plast z ropy a plošné spoje zo železnej rudy. To sú tony vzácnych kovov, plynov a neviem čoho ešte, čo sa míňa tým rýchlejšie, čím viac elektroniky sa vyrába a treba si uvedomiť, že opäť získať železo z oxydu železnatého je ťažšie ako zasadiť strom.
Knihy (nehľadiac na učebnice) majú ešte jednu nespornú výhodu. Sú s nami cez 500 rokov a človek sa s nimi naučil žiť do takej miery, že do istej úrovne definujú pojem "domov". Kniha je symbolom kultúry, vzdelanosti, tepla (nie len kvôli tomu, že sa dá spáliť) a niečím hmatateľným, čím sa stáva okrem vyššie spomenutého aj prvkom zberateľských záujmov. Stále vo mne zanechá väčší dojem gigantická drevená knižnica prehýbajúca sa pod ťarchou voňavého papiera než dvadsať virtuálnych poličiek vykreslených na lesklom displeji.
Aby som to zhrnul - tabletom patrí budúcnosť, avšak ako sprostredkovateľom mediálneho obsahu. Knihy upadnú do zabudnutia čo sa týka šírenia a uchovávania vedomostí, výnimkou ostanú osobné knižnice ukrývajúce krásnu literatúru v hmatateľnej podobe. Minimálne celú túto generáciu. Ako sa zachovajú naši potomkovia k tlačenému textu, necháme na nich. Môžme len dúfať, že milovníkov vône tlačiarenského atramentu a recyklovaného papiera nikdy neubudne natoľko, aby klasickým knihám zazvonili umieráčik.