Toľké čakanie
Stalo sa už pravidlom, že všetko mi dlho trvá. Človek nemladne, do všetkého sa u nepúšťa s vervou násťročných a poväčšinou je rád, ak sa mu podarí po práci čo-to zahrať na PC alebo skočiť so známymi na pivo. Alebo niečo prečítať. Aj tento zborník som pokoril po urputnom boji, preto sú moje spomienky na príbehy zväčša kusé a zachytávajú hlavné a najvýraznejšie dojmy, ktoré príbehy vo mne zanechali. Niektoré boli lepšie, iné horšie, niektoré by som nevybral ani medzi finalistov, ale zase čo človek, to názor. A je dobre, že sa do výberu dostali aj príbehy, ktoré sa mne osobne až tak nepáčilli, pretože Fantázia 2013 je antológia a logicky tak obsahuje výber s čo najpestrejším záberom.
Zborník sa mi dostal do rúk v deň uvedenia, počas Bibliotéky 2013, ihneď po ukončení programu s vyhodnotením uplynulého ročníka. Ako zarytého fanúšika klasickej fantasy ma troška sklamal výber finalistov, ktorý bol prevažne vedecko-technicky zameraný, ale bohužiaľ, minulý rok sa pera chopili vedeckí snílkovia, nie milovníci sekery a špinavých zubov. Možno aj preto som s jeho prečítaním toľko otáľal; zverejnené poviedky neboli moja šálka kávy, ale povedal som si, že keď sa už dostali do zborníka, aspoň trocha kvality na nich musí byť. A (až na výnimky) nesklamal som sa.
Zborník
Knižôčka vyšla už tradične v mäkkej väzbe. Obálka od Františka Jablonovského je mojím osobným favoritom a jej minimalizmus ma oslovil najviac spomedzi všetkých obálok z posledných rokov. A nielen preto, že modrá je moja obľúbená farba.
Vo vnútri zborníka sa nachádza dovedna trinásť poviedok. Zostavovatelia sa snažili obsiahnuť všetky tri žánre a to sa im aj podarilo, medzi dielami sa nájdu zástupcovia ako fantasy, tak aj hororu a žánrového hitu roku 2013 - sci-fi. Obyčajne by som sa jednej knižke toľko nevenoval, ale keďže ide o zborník, prišlo mi nespravodlivé, aby som sa vyjadril iba o niektorých poviedkach, ospravedlňte preto dĺžku. Aby som už toľko nenaťahoval, pozrime sa spolu na všetky poviedky zborníka.
Hranice
autorka: Vanessa Jóriová
Poviedka je milým začiatkom zborníka. Ťaživá atmosféra príjemným tempom vykresľuje izolovaný svet, v ktorom sa odohráva príbeh hlavnej hrdinky. Tá bola vyobrazená celkom uveriteľne a ako čitateľ som nemal väčší problém sa s ňou stotožniť, čo bolo rozhodne plus. Bohužiaľ, príbeh, v ktorom bolo jasne a pochopiteľne priblížené fungovanie Srdca, Systému a Veľhôr, sa nevyhol lapsusom v podobe strašne otrepaných klišé. A možno by bol celkový dojem ešte o čosi lepší, keby sa autorka nepokúšala nastoliť až tak silene atmosféru bezútešnosti, kde ešte aj tráva (zákonite zmrznutá a zbedačená) ronila slzy beznádeje.
+ Vykreslenie hrdinky
+ Prostredie príbehu vťahujúce svojou neprívetivosťou (počas pobytu v Srdci)
+ Fungovanie sveta (Srdce vs. Systém vs. Veľhory)
- Tiene sú len tiene
- Matka hrdinky ako tieň (zbytočné klišé)
- Bezútešná bezútešnosť v bezútešnej bezúteche (veľa pesimizmu, účelovosť)
- Ľahko patetický záver
Ai
autor: Ladislav Kravčík
K tejto poviedke budem stručný - Dej v nej vďaka zvolenému formátu ubieha veľmi rýchlym tempom, čo je fajn, pretože má pocit, že príbeh odsýpa. Na druhej strane, práve zvolený štýl podávania príbehu je dvojsečnou zbraňou, pretože čítať tento príbeh bez nutnej dávky sústredenia je zhola nemožné. Aj pri plnom vedomí a sústredení je však možné Ai odporučiť na viac prečítaní, pretože až po odhalení všetkých faktov si čitateľ uvedomí presah, ktorý príbeh ponúka na pozadí príbehu. Naozaj zručne napísaná a ťažšie oceniteľná poviedka.
+ Dej ubieha rýchlo (vďaka štruktúre)
+ Rozhodne na viac prečítaní
+ Ľahké vcítenie do postavy, nakoľko je vnútorne nekonfliktná
+ Príbehový presah, pozadie, ktoré si treba vyvodiť
- Neprehľadný text (dialógy a monológy), málo uvádzacej reči
- Na viac prečítaní
Nekropolská linka
autor: Jozef Harendarčík
Ako z predošlých, aj z tejto poviedky som mal pocit dobre odvedenej autorskej práce. V príbehu som sa nestrácal a vďaka domácky pôsobiacemu prostrediu som sa do hrdinu okamžite vcítil. Priebehový čas poviedky dodával na dynamike, ktorú bolo kvôli nadmernému množstvu nebožtíkov na pľaci naozaj treba. V rámci čítania som sa však pár krát musel zaraziť, nakoľko mi nebolo veľmi jasné, prečo vlastne mŕtvi (ne)žijú. Samozrejme, dôvod ich bytia nejako vysvetlený v príbehu bol, ale mne prosté "sú, lebo sú" akosi nestačil. Takisto by som celkom odvážne pochyboval o zaradení dielka medzi horory, nakoľko - aspoň pre mňa osobne - text nespĺňal základné kritérium hororu; nebál som sa. Našťastie, poviedku z tradičných koľají a priemerného osobného hodnotenia dokonale vytrhol záver, ktorý bol svojou inovatívnosťou naozaj kontroverzný a viem si predstaviť, že nejedného prudéra zodvihol zo stoličky.
+ Zručne napísaný text v priebehovom čase
+ Zaujímavé, domácke prostredie
+ Koniec (čo do inovatívnosti)
~ Nie je to horor (perex porotcu podľa mňa zavádzal)
- Nevysvetlené fungovanie zákonitostí, prečo mŕtvi žijú (preto -lebo nestačí)
- Skratuje logika, prečo sa živí neboja mŕtvych?
- Koniec (čo do nečakanosti - tradiční fanúšikovia hlavných hrdinov budú sklamaní)
Zabiť za kus plastu
autorka: Janka Javorka
Dobrodružná poviedka Janky Javorky sa ocitla vo finále, a i keď neviem prečo, nezazlievam jej to. Príbeh o svete, ktorý temer skolaboval, ale vďaka ľudskému dôvtipu sa dokázal prispôsobiť plastovej ére, odsýpa veľmi ľahko. Bohužiaľ, poviedka trpela mnohými klišé neduhmi, ktoré dej predurčovali už od polovice a aj keď priestor pre prekvapivý záver tu stále bol, autorka radšej vsadila na istotu (ach, tie romantické duše). Napriek tomu, že poviedka mala hlavu aj pätu a bola zjavne napísaná na mieru súťaži, mi vadila zlyhávajúca dynamika, ktorá v pokojných opisoch excelovala, ale značne krívala počas monológov hrdinov uprostred akčných pasáží. Pardon, pasáže, čo je druhý veľký neduh tohto textu; nato, že šlo o postapokalyptickú poviedku, bolo v príbehu veľmi, veľmi málo akcie. Škoda.
+ Zaujímavý setting do sveta plného plastu
+ Dobré tempo
+ Napísané na mieru, žiaden výcuc z románu
- Na postapo veľmi málo akčné
- Predvídateľný dej, neinvenčný
- Zle rozčasovanie monológov, keď hrdinu tlačí čas tliacha ostošesť a pod.
Starec a dieťa
autor: Miro Švercel
Slovanská fantasy bola naozaj vítaným spestrením. Domáci bohovia dotvárali obraz nášho minulého sveta, čo je rozhodne plus (národovci plesajú). Obrazotvornosť autora bola naozaj výborná, i keď niektoré slová vytiahnuté z archívov mohli čitateľa rozhodiť z tempa. To bolo, mimochodom, naozaj plynulé, aj ten najzadubenejší čitateľ si musel uvedomiť, že sa schyľuje ku koncu. Škoda len, že koniec samotný bol tak trocha tušený (aj vďaka perexu, gŕŕ!) a "wow" efekt sa nekonal. Aj tak ide o jednu z mojich obľúbenejších poviedkok zborníka.
+ Zručne napísaná fantasy
+ Atraktívne slovanské prostredie
+ Plynulé stupňovanie deja
- Odbitý, tušený koniec
- V podstate zbytočný epilóg
- Niekomu môže vadiť množstvo nárečových slov
Stalo sa to zajtra
autorka: Ivana Dubcová
Akčný film (pardon, no toto nebola poviedka, ale scenár k filmu) o cestovaní v čase mal veľmi zaujímavý začiatok. Skvelé uvedenie do sveta, kde technológie prevalcovali prírodu, človeka naozaj pohltil a tešil som sa na Minority Report alebo čosi podobné. Takisto zápletka, i keď jednoduchá, slúžila svojmu účelu dokonale a nijako neškrípala. Čo však škrípalo, bolo množstvo scén, v ktorých sa príbeh odohrával. Toto ma naozaj mrzelo; Ivka mala dobrý námet, ktorý jej však prerástol cez hlavu (alebo musela veľa škrtať). Príbeh od polovice stratil svoje tempo, resp. neúmerne nabral na otáčkach a ja ako čitateľ som stratil kontakt a citovú väzbu na hrdinov. Preto musím s poľutovaním prehlásiť, že aj keď šlo o dobrý nápad, koniec príbehu mi bol v podstate ukradnutý. Príbehu by rozhodne viac svedčala dlhšia "stopáž".
+ Atraktívne prostredie, dobrý úvod
+ Zaujímavé fungovanie sveta v budúcnosti, zápletka
+ Pekná myšlienka na záver
- Zlé rozvrhnutie dynamiky deja
- Snaha vtesnať veľa do malého rozsahu
- Žiaden vzťah k postavám kvôli bodu č.2
Letec do večnosti
autorka: Zuska Stožická
Osobný pomyselný zlatý klinec programu prichádza zhruba v polovici knižky. Príbeh o dvoch astronautoch, ktorým sa do života pripletie žena, je podaný majstrovsky a osobne som sa naplno ponoril do detailami priblíženého univerza (časovo si každý príbeh zasadí samostatne, ale mne najviac vyhovovalo rané obdobie studenej vojny). Je vidieť, že autorka je vypísaná, pretože s prehľadom zvládala budovať dej a vzťahy postáv vo viacerých rovinách. Jediným zádrheľom by mohla byť základná premisa odsúdenia jedného z hlavných hrdinov spoločnosťou, ktorá by v reáli asi až taká drastická nebola. A preboha, kto vymýšľal tie mená?!?
+ Vypísaný autor, kvalitný príbeh
+ Viac dejových rovín, osobné aj spoločenské
+ Myšlienka, možnosť situovať príbeh kedykoľvek
- Postavené na pochybnej premise
- Melancholický koniec som čakal, ale nechcel ho dopustiť
- Mená hrdinov sú strašné
Lylith
autor: Ján Stopjak
Horor zo slovenského prostredia ma vrátil z nebies späť na zem, a to dosť tvrdo. Veľmi realisticky spracované prostredie a život hlavného hrdinu pomáhali stotožniť sa s ním a jeho strachmi (scéna na WCku bola skvelo načasovaná - čítal som ju zhodou okolností tiež na toalete a mal som čo robiť, aby som sa nepo... vlastne nie, kvôli tomu som tam sedel). Dielo je fakt skvelo napísané, osobne najlepší horor zo zborníka, až na drobnú nejasnosť ohľadom Majinho donútenia k akcii, ktorú urobila (ide o spoiler, tak nebudem prezrádzať). A takisto mi hlavného hrdinu bolo dosť ľúto už počas príbehu, epilóg bol preto podľa mňa zbytočný a ťaživú atmosféru už nezaklincoval.
+ Umne napísané, dobre štrukturované do kapitol
+ Realisticky spracované strachy, ľahko ťaživá atmosféra
+ Posledná kapitola
- Zbytočný epilóg
- Teraz sa bojím vo vlastnom byte
- Nelogickosť ohľadom Majinho donútenia
Kosovski božur
autor: Róbert Hric
Zručne napísaná poviedka z tureckej časti histórie slovanského národa (dobre si pamätám?) bola interpretovaná očami hlavného hrdinu. Stotožniť sa s ním nebol väčší problém, snáď aj vďaka jeho prostorekosti a pohľadu na svet, ktorému bežný čitateľ tak akosi prirodzene rozumel. Čomu už však rozumieť nemusel, bol celý nános archaizmov a faktografických údajov, ktorý aspoň mňa osobne vytŕhal z deja a prerušoval čítanie, do ktorého sa mi ku koncu už ani nechcelo vracať. A neviem teraz, či to bolo skôr únavou alebo očakávaným koncom.
+ Zručne napísaný text
+ Historická fantasy s detailami
+ Precízny pohľad očami hlavného hrdinu (a prispôsobené tomu bolo všetko)
- Špecifický druh fantastiky
- Veľa archaizmov a faktografických údajov rušilo
- Očakávaný koniec
Otázka porozumenia
autor: Marek Slabej
Sci-fi o strete dvoch navzájom doposiaľ neznámych foriem života patrí isto medzi moje osobné top príbehy zborníka. Dve priestorové roviny zachytávajúce udalosti na ľudskom mostíku a kokpite fešáka R'asvieha sa prelínajú plynulo a dynamicky; osobne však vyhrávali pasáže z mimozemskej lode, nakoľko ľudskí hrdinovia pôsobil dosť strojene a archetypálne. Záver šťavnato prúdiaceho príbehu bol naozaj zaujímavý, aj keď mu chýbala nejaká úderná pointa. To sa však ľahko vyrovnávalo celkovo kvalitnému prevedeniu príbehu. Veľmi dobré sci-fi.
+ Dynamické striedanie scén v lodiach
+ Pohlcujúci charakter R'asfieha
+ Fantastické detaily, záver
- Nevýrazné ľudské charaktery, archetypálne
- Občasné gramatické lapsusy
- Zaujímavý ale nešokujúci príbeh
Klobásy
autor: Pavel Hlubík
Príbeh starej partie, nie nepodobný práve tej vašej, o tom, ako počas jednej zabíjačky zabili o jednu sviňu naviac, dvihne slabšie žalúdky zo stoličiek. A čo je paradoxné, ani nie tak kvôli krvi a kostiam, ale práve kvôli podaniu; z neho sa priam šírila ťaživá atmosféra ľahostajnosti, ktorá vo výsledku pôsobila horšie ako exploitation časti príbehu. Kvalitný krvák, ale - opakujem - nie horor.
+ Dobre napísané spomienkové pasáže
+ Ťažká atmosféra podtrhnutá ľahkovážnym tónom
+ Klobásy! Kto nemá rád klobásy?
- Nič pre vegetariánov
- Skôr thriller ako horor
- Malo obrazotvorné, nevedel som si predstaviť a odlíšiť postavy
Na pahorku Víly Striebrienky
autorka: Monika Herda Belicová
Posledná mnou prečítaná poviedka bola zaslaná s cieľom šokovať a rozvíriť ustaté vody fantastiky. To sa jej aj podarilo, avšak za cenu vysokej kontroverzie, ktorú nie každý prekúsi. Skôr ako o plnohodnotnú poviedku totiž ide - povedal by som - o sociálny projekt, ako sa bežný čitateľ vie vysporiadať s búranými tabu. Bojím sa, že napriek celkom klasickej zápletke fantasy príbehu a zručne napísaným (s)prostým dialógom sa príbeh dočká odsúdenia verejnosťou pre propagovanie literárnej pornografie. Monika si totiž naozaj nekládla servítku pred šuš- pardon - ústa a ponúkla čitateľom orgány hrdinov tak, ako ich bežne vídame iba v červenej knižnici.
+ Fantastické 50 shades of grey
+ Obrazotvorné. Veľmi obrazotvorné
+ Zručná štylistika
- Pre niekoho príliš pornografické
- Miestami pocit samoúčelnosti explicitizmu na úkor príbehu
- Dojem časti z cyklu
Z neba nepadajú len kamene alebo Čo takmer zabilo Osipa Ustašenka
autor: Jan A. Braun
Podivuhodný názov skrýva v sebe podivuhodnú mikropoviedku. Dobre, až taká mikro nie je, ale oproti ostatným dielam zborníka ide rozhodne o trpaslíka. Rozhodným plus je odľahčujúce podanie na záver zborníka a celková atmosféra, ktorá nikoho neťaží. Je akurát veľká škoda, že čitateľ sa do atmosféry ani nemá kedy ponoriť, keďže scény (až dve) sú strašne krátke a dokopy sa v nich nestihne ani veľmi čo stať. Možno sa však zasmeje na humore, ktorým poviedka dozaista srší, mňa však z akéhosi dôvodu jej humor iba vlažne pohladil po náprsnom vrecku košele, keď prechádzal okolo.
+ Krátkosť
+ Odľahčujúce na koniec (akoby čerešnička na koniec)
+ Pripomína štýl Douglasa Adamsa
- Krátkosť. Žiaden postoj k postave (o vzťahu nemôže byť reči)
- Nedá sa ani čo vytknúť, také to bolo krátke
Záverom
Uf, to by sme mali. Zborník sa minulý rok až na pár výnimiek naozaj podaril a som náramne zvedavý na to, s čím slovenskí autori vyrukujú do súťaže tento rok. Osobne tajne dúfam, že sa na scéne objaví viac kvalitných fantasy textov bez trblietajúcich sa vlkov a upírov, ale rozkážte mládeži. Môžem preto len dúfať, že autori kvalitnejších textov nezaspia na vavrínoch, nebudú neúmerne zavalení prácou a pošlú svoje výtvory hodné publikovania v naprestížnejšej poviedkovej súťaži na Slovensku špecializovanej na fantastiku, horor a sci-fi, Martinus Cena Fantázie. Budem im držať prsty.